Lesná správa Budča

Zvernica Bieň, ako účelové zariadenie bolo schválené Vedeckou radou v roku 1966 a ako samostatný revír ONV PLVH Zvolen v roku 1969. Cieľom bolo sledovanie a výskum chovu a lovu danielej zveri, sledovanie vývoja kvality a početnosti populácií bonitovanych druhov , ktoré sú využitelné pre optimalizaciu atribútov moderného manažmentu polovnej zveri.

V rokoch 2001-2002 sa uskutočnila rekonštrukcia danielej zvernice na zvernicu s intenzívnym chovom a lovom diviačej zveri. Výmera zvernice je 253,77 ha. Normované kmeňové stavy sú 64 ks, z toho 15 ks diviakov-kancov, 15 ks diviačíc, 15 ks lanštiakov a 19 ks diviačat.

Kedže sa jedná o o zver s vysokou reprodukčnou schopnosťou,dáva sa tým velmi dobrý základ pre vyhodnocovanie stanovených výskumných úloh,ktoré umožnujú kvantifikovať stav a vývoj populácie diviačej zveri, jej vplyv na zdroje výživy a stav dotknutých lesných porastov v dlhšom časovom slede.

V roku 1966 sa pri vstupe do doliny Kováčová vybudoval prietokový kaprový rybník s plochou 3 ha a s kapacitou nádrže 75 tis. m3 vody. Rybník slúži ako demonštračný objekt, kde sa uskutočňuje výučba predmetu rybárstvo s praktickými ukážkami. Pravidelne sa vykonáva kontrolný odlov a zisťuje sa zdravotný stav rýb a kvalita vody.

Okrem hlavného druhu kapra obyčajného sa v rybníku vyskytujú ďalšie druhy rýb lieň obyčajný, amur biely, tolsltolobik biely, sumec veľký, šťuka severná, zubáč obyčajný. Na výskume a výučbe sa podieľajú aj odborníci so Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Okrem Kováčovského rybníka VšLP obhospodaruje aj pstruhový revír Breznický potok, v ktorom žije pstruh potočný. Taktiež patrí k demonštračným objektom, na ktorom sa študentom prezentujú životné podmienky pstruha, vodné stavby a ekologické úpravy toku.

Lesné škôlky, ako základňa výroby sadbového materiálu pre umelú obnovu, prešli v poslednom období výraznými zmenami. Ťažisko výroby sadbového materiálu je v súčasnom období v troch lesných škôlkach, nachádzajúcich sa na uzemí LS Budča (Mláčik, Jačmeniská a biologická základňa v Arboréte Borová hora) .

Celková výmera lesných škôlok je 2,01 ha, z toho produkèná plocha 1,38 ha.

Sadbový materiál sa prevažne pestuje na minerálnej pôde, v biologickej základni vo fóliovníku aj na rašelinových substrátoch.

Okrem využívania školok na produkciu kvalitného sadbového materíalu pre potreby zalesnovania VŠLP a predaja iným subjektom ,slúžia aj pre potreby praktickej výučby a vyskumu.

Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy vznikla v roku 1979. Rozprestiera sa na ploche 77 630 ha, z ktorej asi 70 % pokrýva les. Nachádza sa na rozhraní dvoch odlišných klimatických typov. Prelínajú sa tu teplomilné prvky panónske s prvkami výrazne horskými- karpatskými.

Štiavnické vrchy sú našim najväčším sopečným pohorím. Sú v nich vo veľkom množstve zastúpené všetky typy sopečných hornín. Z neogénnych najstaršie sú pyroxénicko-amfibolické andezity prvej fázy. Typickým minerálom pre ne je granát.

Z fytografického hľadiska patrí územie CHKO do oblasti západokarpatskej kveteny. Údolím Hrona a dolinami, otvorenými na juh, prenikajú teplomilné druhy, z ktorých niektoré tu majú severnú hranicu svojho rozšírenia. Súčasne sa vyskytujú i prvky horskej flóry, ktoré predstavujú najnižšie položené lokality na území SR.

V CHKO bol doteraz zistený výskyt 29 druhov chránených rastlín. Geografická poloha Štiavnických vrchov spôsobuje i u živočíchov, rovnako ako u rastlinných druhov, prelínanie karpatských druhov s panónskymi. Podobne sa striedajú druhy západné s východnými. Celkovo sa v Štiavnických vrchoch nachádza vyše 100 druhov vtákov, 40 druhov cicavcov, asi 20 druhov rýb, viac ako 1 500 druhov motýľov atď. Medzi uvedenými bolo zistených 116 chránených druhov.

Nachádza sa na južných výbežkoch Kremnických vrchov, nad štátnou cestou medzi obcami Budča a Hronská Dúbrava, v nadmorskej výške 280–589 m. Je jednou z najsevernejších lokalít vzácnych teplomilných spoločenstiev s výskytom zaujímavých geomorfologicko-geologických prírodných výtvorov. Geologický podklad tvoria andezitové aglomeráty. Ich prirodzeným vyvetrávaním vznikli morfologicky pôsobivé skupiny skál, skalných veží, kamenných morí, sutín a hríbovitých útvarov, čiastočne ešte v embryonálnom štádiu.

Morfologickou raritou je dokonale vymodelovaný skalný hríb „Čertova skala“. Vznikol vyvetraním obrovskej sopečnej bomby z komplexu menej odolných aglomerátov.

Strmé, južne a juhozápadne orientované skalnaté svahy rezervácie pokrývajú nepravidelne zapojené, riedke, miestami medzernaté lesné porasty. Hlavnou drevinou je dub zimný (Quercus petraea). Na plytších skeletnatých miestach ho nahrádza dub cerový (Quercus cerris), ktorý tu zastupuje pre tieto spoločenstvá typický dub plstnatý (Q. pubescens). Časť cerových porastov patrí medzi najstaršie na Slovensku (staršie ako 250 rokov).

Územie národnej prírodnej rezervácie sa nachádza v Kremnických vrchoch, severne od obce Železná Breznica. Reprezentuje zachovalé lesné porasty jedľovo-bukového lesného vegetačného stupňa s fragmentmi jelše (Alnus glutinosa) a s výskytom druhov smrekovo-jedľovo-bukového lesného vegetačného stupňa, v nadmorskej výške 690–960 m. Geologický podklad tvoria andezitové tufy, menej tufity a aglomeráty, na ktorých sa vyvinuli hnedé lesné pôdy.

Lesné porasty sa vyznačujú zachovalosťou drevinového zloženia zrelých základných fytocenóz. Zachovalosť drevinového zloženia a fytocenologická presnosť zaraďujú toto územie medzi najhodnotnejšie objekty v Kremnických vrchoch.

Rezervácia bola zriadená úpravou Ministerstva kultúry SSR č. 6158/1982-32 z 30. 9. 1982, na ploche 147,2 ha. Cieľom ochrany je zachovanie spoločenstiev jedľovo-bukového lesného vegetačného stupňa a na vedecko-výskumné a kultúrno- výchovné využitie.

Na južnom okraji Kremnických vrchov sa na severozápadnom okraji obce Túrová nachádza geologicky zaujímavá lokalita. Hlavnou hodnotou územia je eróziou obnažený sopečný kanál (sopúch), ktorý prerazil sarmatské usadeniny túrovskej formácie. Výplň sopúcha tvoria sopečné brekcie. V nich sa miestami nachádzajú uzavreté bloky sedimentárneho materiálu, vytrhnuté z podložia. Pri okrajoch prívodného kanála sú zreteľné prejavy tepelného kontaktu.

Nachádza sa v dolinke, ktorá vyúsťuje na severnom okraji obce Túrová. Vznikol selektívnou eróziou v mieste styku andezitovej polohy s menej odolnými tufovými aglomerátmi. Čiastočne je podmienený aj tektonicky, dosahuje výšku nad 12 m. Z Túrovej sú známe i lignitové sloje, ktoré miestami vystupujú až na povrch (v Túrovskom potoku).

Prírodná pamiatka Pyramída sa nachádza východne od obce Slatinka. Predmetom ochrany je výskyt xerotermnej flóry a fauny, s prvkami panónskych a mediteránnych spoločenstiev v stredohorských podmienkach. Lokalita je tiež zaujímavá výskytom andezitových skalných útvarov. Za prírodnú pamiatku bolo toto územie vyhlásené v roku 1999 na výmere 6,67 ha (5. stupeň ochrany).

Prírodná rezervácia Prosisko (20,8 ha) sa nachádza juhovýchodne od obce Slatinka. Za chránenú bola vyhlásená v roku 1998, na ochranu prirodzených lesných spoločenstiev s koncentrovaným výskytom preglaciálneho reliktného druhu valdštajnky trojpočetnej Magicovej (Waldsteinia ternata spp. magicii) (5. stupeň ochrany).

Chránený areál Gavúrky (57,43 ha) sa nachádza východne od obce Dobrá Niva, na starých extenzívnych pastvinách s riedkym porastom starých dubov letných (Quercus robur L.), ktorých vek u viacerých presahuje 300 rokov. Za chránený bol vyhlásený v roku 1999, na zachovanie dubového hája panónskeho charakteru s výskytom teplomilných panónskych a mediteránnych druhov rastlín a živočíchov (4. stupeň ochrany).

Duby v Dobrej Nive, ktoré boli za chránené vyhlásené z dôvodu zabezpečenia ochrany dubov mimoriadnych rozmerov pre študijné a kultúrno-výchovné ciele. Jedná sa o dva duby letné (Quercus robur L.), s obvodom kmeňov 530 a 443 cm, výškou 27 a 25 m a predpokladaným vekom 250 rokov (2. stupeň ochrany).