Praktická výučba študentov

Plocha biologickej základne v arboréte Borová hora sa využíva na produkciu kvalitného sadbového materiálu pre potreby VšLP aj arboréta. Okrem toho sú vytvorené podmienky na jej využívanie pre praktickú výučbu a výskum, kde sa sleduje klíčivosť a biometrické veličiny, overujú sa metódy pestovania krytokorenného sadbového materiálu, zisťuje sa vplyv bakteriálnych pôdnych kondicionérov na rast semenáčikov smreka a buka, vykonáva sa mykorizácia semenáčikov a testujú sa nové metódy inventarizácie sadbového materiálu.

V biologickej základni sa produkuje kvalitný sadbový materiál.

Semenný sad brezy svalcovitej bol založený v rokoch 1982 – 1983 z 89 klonov získaných heterovegetatívne z materských jedincov, z celej oblasti jej prirodzeného výskytu na Slovensku. Zámerne sa uprednostňovali vysokokmenné formy (použili sa však aj nízkokmenné a kríkovité s výraznými svalcami). Bolo to ovplyvnené účelom, pre ktorý bol založený. Má slúžiť ako šľachtiteľská populácia na testovanie potomstiev z voľného opelenia, hybridizačné pokusy a kontrolované kríženie.

Provenienčná plocha buka lesného je súčasťou medzinárodného provenienčného pokusu s bukom, ktorý koordinuje Spolkový lesnícky výskumný ústav v Grosshansdorfe v Nemecku. Celý experiment zahŕňa 233 proveniencií, pokrývajúcich rovnomerne takmer celý areál buka v Európe, vysadený v 2 sériách na 51 plochách. Staršia séria s vyšším počtom proveniencií bola založená v roku 1995, mladšia v roku 1998.

Provenienčná plocha Tále obsahuje 32 proveniencií. Je založená systémom znáhodnených blokov. Každá proveniencia je vysadená v troch opakovaniach so začiatočným počtom sadeníc po 50 ks.

Mikropropagácia je v súčasnosti zaužívanou technológiou produkcie poľnohospodárskych plodín a bylinného rastlinného materiálu. Za predpokladu selekcie vhodných genotypov regenerovateľných v podmienkach in vitro (t.j. v skle), môže byť táto metóda aplikovaná tiež k masovému množeniu dlhovekých drevín. Do budúcnosti sa s komerčnou mikropropagáciou lesných drevín a zakladaním plantáží s in vitro regenerantmi plánuje už ako s prostriedkom schopným pokryť zvyšujúce sa nároky po drevnej hmote v celosvetovom meradle a zároveň pomôcť k ochrane ohrozeného genofondu dendroflóry ex situ.

Pre založenie demonštračného objektu in vitro regenerantov hybridného topoľa [Populus tremula × (Populus × canescens)] boli použité postupy organogenézy v podmienkach in vitro. Zakorenené rastlinky boli vybraté z podmienok in vitro a prenesené do sterilného záhradníckeho substrátu. Potom boli z laboratórnych podmienok preškôlkované do korenáčov a prenesené do vonkajších podmienok pod tienenie.

Pestovná porastová koncepcia je založená na prírastkovom hodnotovom hospodárstve duba pomocou modelu mozaikových porastov.

Vytvorenie mozaikového porastu s dominantnou drevinou dub zimný s prímesou cenných listnáčov javora horského, jaseňa, čiastočne aj buka má za cieľ vystupňovať hodnotovú produkciu na vyselektovanom počte kvalitných stromov a tak zlepšiť ekonomiku obhospodarovania porastov. Hlavnou úlohou je čo najskôr dosiahnuť čiastočnú mozaikovú štruktúru v ponímaní textúry listnatých prírodných lesov. Táto štruktúra lesa predstavuje model, ktorý pri maximálnom uplatnení poznatkov o tvarovej premenlivosti a rastových procesoch listnatých drevín dokáže zlacniť celý produkčný proces štrukturalizácie a výchovného formovania porastu až po jeho prirodzenú obnovu.

V demonštračnom objekte sa testuje rozklad odpadovej dendromasy drevín buk, hrab, dub a osika pôsobením drevokazných húb: hliva ustricovitá (Pleurotus ostreatus), húževnatec jedlý- šitake (Lentinula edodes),uchovec bazový (Auricularia auricola-judae), lesklokôrovka obyčajná (Ganoderma lucidum) a pripravuje sa testovanie aj ďalších druhov húb.

Na plochách sa spracováva drevný odpad od najtenších frakcií, cez stredne hrubé, frakcia hrúbia ako aj pne zostávajúce v poraste po ťažbe dreva. Sleduje sa najmä rýchlosť a intenzita rozpadu drevnej hmoty, testujú sa rôzne spôsoby inokulácie-očkovania, vzhľadom na predpokladané praktické využitie v LH.

Účelový plľovný revír I., spolu s diviačou zvernicou Bieň sú hlavné demonštračné objekty na praktickú výučbu poľovníctva a ďalších predmetov študijného odboru Aplikovaná zoológia a poľovníctvo. V revíroch sa vykonáva aj aplikovaný výskum , pozornosť si zaslúži najmä telemetrický monitoring jelenej zveri.

Časová a priestorová aktivita jelenej zveri na území Kremnických vrchov je sledovaná a vykonávaná rádiotelemetrickou metódou, ktorá bola vyvinutá na sledovanie voľne žijúcich živočíchov. Jedná sa o diaľkové sledovanie pohybu alebo činnosti jedincov označených ušnými značkami pomocou krátkovlnnej vysielačky umiestnenej v obojku.

Označovanie imobilizovaného jeleňa.

Účelový poľovný revír slúži aj ako objekt na výkon práva poľovníctva pre študentov TU, ktorí sú organizovaní v poľovnom krúžku a vo vyčlenenej časti revíru zabezpečujú jeho poľovnícke obhospodarovanie, vrátane zhotovovania poľovníckych zariadení na cvičeniach z odborných predmetov. 

Lesnícke stavby predstavujú demonštračé objekty rôzneho funkčného určenia, ktoré sa pravidelne navštevujú pri praktických cvičeniach, exkurziách a sledujú v diplomových prácach. Vo väčšine prípadov sa jedná o funkčné prevádzkové zariadenia, ktoré sú vybudované odlišnými metódami, aby mali čo najširšie pedagogické využitie.

Lesné cesty okrem toho, že zabezpečujú vysokú úroveň dopravného sprístupnenia územia VšLP umožňujú predstaviť rôzne konštrukcie vozoviek. Na viacerých lesných cestách sú dlhodobo sledované pokusné úseky, kde sa pravidelne vykonávlo meranie únosnosti vozovky. Na základe týchto meraní sú zostavované únavové koeficienty čo sa využíva na usmerňovanie dopravy a plánovanie rekonštrukcie vozoviek.

Poľovnícke stavby a zariadenia. V rámci rovnomenného predmetu sú využívané existujúce zariadenia, ktoré sú zostavené do dvoch náučných okruhov. Tvoria ich kŕmidlá pre rôzne druhy zveri, odchytové zariadenia, poľovnícke chodníky a špeciálne zariadenia v diviačej zvernici (napájadlá, zábrany, políčka). Osobitná pozornosť je venovaná všetkým kategóriám poľovníckych ubytovní.

Meteorologické údaje o stave atmosféry patria k dôležitým a často využívaným údajom v lesníckej praxi, v univerzitnom výskume a vo výučbe. Osobitne sú tieto údaje potrebné na Lesníckej fakulte a na Fakulte ekológie a environmentalistiky. V súčasnosti je vybudovaná sieť regionálnych meteorologických staníc s internetovým diaľkovým on-line prenosom meteorologických údajov. Údaje sú verejne prístupné užívateľom na internetovej stránke univerzity. 

Kotolňa s výkonom bola vybudovaná v roku 2000, ako prevádzkové zariadenie na vykurovanie Strediska služieb v Lieskovci. Zároveň slúži aj ako významný demonštračný objekt na praktickú výučbu študentov, exkurzie a výskum.

Ako palivo sa v podmienkach VšLP používajú drevné štiepky s prímesou pilín. V palive nie je prípustná prítomnosť žiadnych chemikálií ani olejov, ktoré by ho zaraďovalo medzi nebezpečné odpady. Spaľovací proces vrátane prísunu paliva je zabezpečovaný riadiacim programom prostredníctvom monitorovacieho zariadenia.

Na lesníckej fakulte pôsobili viacerí významní lesníci, ktorí sa vo veľkej miere podieľali na výchove mnohých generácií lesných inžinierov. Stalo sa peknou tradíciou, že sa na území Vysokoškolského lesníckeho podniku takýmto osobnostiam zriaďujú pamätné miesta- lesnícky slavín. V prírodných zákutiach lesnej správy Budča možno nájsť v súčasnosti symbolické pamätníky venované lesníkom:

• Prof. Ing. Samuel Kriška, pestovanie lesa,
• Prof. Ing. Anton Sokol, pestovanie lesa, poľovníctvo,
• Prof. Ing. Hubert Bezačinský, pestovanie lesa,
• Prof. Ing. Róbert Binder, lesnícke stavby,
• Prof. Ing. Štefan Korpeľ, Dr.Sc., pestovanie lesa,
• Prof. Ing. Ľubomír Jurík, CSc., Doc. Ing. Jozef Marko, CSc., Doc. Ing. František Kompan, CSc. – lesnícke stavby,
• Doc. Ing. Klement Hubač, CSc., hospodárska úprava lesa,
• Dr. H. c. prof. Ing. Miroslav Stolina, Dr.Sc., ochrana lesa.

Pamätné miesta boli vybudované aj dvom mimoriadne významným osobnostiam nášho lesníctva- Jozefovi Dekrétovi Matejovie, a vysokého lesníckeho školstva- prof. Dr. Heinrich David Wilckensovi, prvému riaditeľovi lesníckeho ústavu na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici a prvému vysokoškolskému profesorovi teoretickej i praktickej výučby lesníctva na území Slovenska.